Aj keď sa to zdanlivo nezdá dôležité, nie je možné sa uspokojiť so stavom, keď slovenskí bridžisti používajú pri hre výrazy, ktoré sú v rozpore so zásadami spisovného jazyka. Ide hlavne o nekritické preberanie niektorých cudzích názvov, pre ktoré má slovenčina zrozumiteľnú rovnocennú náhradu.

Jeden príklad za všetky – dostal sa mi do rúk preklad jednej bridžovej publikácie (vo forme skrípt), čo bol na jednej strane veľmi záslužny čin prekladateľa, ale samotný text jeho námahu dosť znehodnocoval. Je ťažké zmieriť sa s tým, že temer na každej stránke ste sa stretli s výrazom rafovať, rafnúť, ktorými sa snažil preložiť anglický výraz "ruff ", keď slovenčina má k dispozícii rovnocenný výraz prebiť, ktorý sa bežne používa i v iných kartových hrách.

Skôr sa dá pochopiť používanie čechizmov, na čom sa podpísali dlhoročné kontakty s českými klubmi počas býv. Československa, ako i absencia slovenských kníh a časopisov o bridži. Tieto vplyvy mali za následok, že žiaľ i v súčasnosti sa pri hre používa veľa názvov, ktoré sú v rozpore s duchom slovenského jazyka. Stačí spomenúť napr. zahájenie (zahájiť) – je to dosť frekventované slovo pri hre v kluboch i turnajoch, čo je hrubým porušením zásad slovenčiny; o niečo menším prehreškom sú také bežne používané výrazy ako pik, list, rozloha ap.

Keďže sa už objavili prvé lastovičky v publikačnej činnosti a naviac sa prudko vzmáha internetová komunikácia, je nutné sa ujednotiť, tak ako to už dávno urobili šachisti, ktorí boli na tom podobne (s okolnosťami ma zoznámil doc. Ing. Formánek CSc., ktorý spolupracoval pri kodifikácii šachových výrazov). Ja osobne som sa s týmto problémom musel vážne zaoberať pri tvorbe mojej publikácie Bridž pre každého, ktorého vydavateľom bolo Národné osvetové centrum, a jeho riaditeľ i jazykoví redaktori vyžadovali jazykovú čistotu tejto knižky a spoluprácu s Jazykovým ústavom Ľudovíta Štúra SAV. Na jeho pôde som detailne prekonzultoval všetky používané bridžové výrazy so známym jazykovedným expertom Dr. Horeckým CSc.

Dospeli sme, domnievam sa, k veľmi serióznemu záveru, že by nebolo správne za každú cenu vymýšľať nové názvy tých odborných bridžových výrazov, ktoré používa celý svet. Sú to napr. v slovenčine neznáme výrazy ako napr. singl, dubl, šikena, impas, expas, honér, skvíz, invit. Tým skôr sú prijateľné cudzie názvy, ktoré už zdomácneli ako napr. eliminácia, kontra, rekontra, konvencia, pas, tromf.

Azda "najťažším" problémom bol výraz pik, ktorý je až priveľmi zakorenený v povedomí hráčov. V slovenčine je pik jednoznačne pojmom z fyziky; pre kartovú hru je prijateľný iba výraz pika, a to tým skôr, že tento kartový symbol je aj grafický riešený ako odpovedajúca historická zbraň (jej hrot) a je aj takto uvádzaný v Pravidlách slovenského pravopisu, čo je z hľadiska jazykového zákona záväzné. Výraz pika je ženského rodu, a teda i tak sa musí skloňovať! Jednotlivé hlášky v dražbe potom vyzerajú takto:
JEDNA PIKA (a nie jeden pik)
DVE, TRI, ŠTYRI PIKY
PÄŤ, ŠESŤ, SEDEM PÍK
(a nie päť, šesť, sedem pikov).

V súvislosti s tým mi napadla i jedna zaujímavá skúsenosť z turnajov v Čechách, keď pri dražbe, a konkrétne hláške jeden bez tromfov, som sa viackrát u súperov stretol s podozrievavou otázkou, ako to majú chápať, keďže niektoré slovenské páry dražili jeden bez tromfa. Podobný etický problém by mohol nastať i medzi jeden pik a jedna pika. Aj keď sa na vážnych podujatiach už väčšinou nedraží verbálne, ale vidíte, že nejednotnosť vo výrazoch má aj svoj etický rozmer.

Z bridžového repertoáru je treba odstrániť i čechizmy, ktoré nemajú v žiadnom inom jazyku odpovedajúci význam, a vznikli zrejme z recesie, ktorá je tak typická pre český národ. Konkrétne:
–  miesto výrazu rozloha používajte DISTRIBÚCIA (angl. distribution; je i v Pravidlách).
–  miesto výrazu list používajte RUKA (odpovedá v zahraničí používaným: hand, mano, ręka ap.).

Veľkým prehreškom voči slovenčine sú výrazy: zahájenie, zahájiť, zahajiteľ. Používajte miesto nich zásadne iba spisovné: OTVORENIE, OTVORIŤ, OTVÁRATEĽ.

A samozrejme miesto už v úvode spomínaného výrazu rafovať ev. slangového šnapovať, prichádza do úvahy iba výraz PREBÍJAŤ.

Celkový prehľad všetkých známych bridžových výrazov nájdete na stránke SERVIS v časti „Pomáhame si“ (Bridžový slovník).

Domnievam sa, že nie je to až tak neprekonateľný problém postupne si zvyknúť na tých niekoľko zmien, hlavne pre tých, ktorí sa venujú výchove mladej generacie ev. publikujú v tlači a na internetových stránkach. Iste si všetci želáme, aby organizovaný bridž na Slovensku patril medzi serióznu a uznávanú zložku spoločnosti, a preto by sme nemali uvedený problém podceniť, ale venovať mu odpovedajúcu pozornosť.

I.T.